Pingyao starobilé mesto, ktoré dýcha históriou

Po týždni strávenom v preľudnenom Pekingu, sa nám žiadalo utiecť na kľudnejšie miesto. Niekam, kde ešte aj v dnešných časoch zažijete tú pravú atmosféru starobylej Číny. Niekam, kde spoznáte aj autentický jednoduchý život v  historických uličkách s pôvodnými budovami so šikmými strechami a množstvom farieb. Práve takéto je Pingyao. Starobilé mesto so zachovanou cisárskou architektúrou starej Číny.

Mesto Pingyao sa nachádza v centrálnej časti provincii  Shanxi, cca 700 km po železnici juhovýchodne od Pekingu. Celkom ďaleko. Pre nás. Ale v ponímaní obrovskej rozlohy, ktorú má Čína, je to len krátka vzdialenosť.

Ako sa dostať z Pekingu do Pyngyao

Veľa možností na presun do Pingyao sme však nemali. Najbližšie letisko je od Pingyao vzdialené cca 2 hodiny. Takže sme zvolili jednoduchšiu a zároveň zaujímavejšiu cestu a to prepravu rýchlovlakom, tzn. BulletTrain. A bol to naozaj zážitok. Nielen pre nás, ale aj pre spolucestujúcich, keďže mali vo vozni jediných bielych spolupasažierovJ . Rýchlovlak je moderný, veľmi čistý a priestranný a rýchlosť 300km/hod sme si ani neuvedomovali.

Za 4 hodiny sme boli z Pekingu na železničnej stanici v Pingyao. Odtial nás hneď hnal železničný personál von, pretože zdržiavať sa zbytočne na stanici, prípadne sa tam fotiť ako my, je predsa neprípustné. Po odchode všetkých pasažierov jednoducho halu zavrú a otvoria ju opäť až pred príchodom ďalšieho vlaku. A ide sa opäť s davom.

Ubytovanie v Pingyao

Pred stanicou nás už čakal vodič z našeho zabookovaného ubytovania. Zo stanice to bola ešte asi pol hodina cesty autom až do historického centra Pingyao. Ubytovanie sme si našli cez Booking priamo v historickom centre. Nielen preto aby sme boli v centre diania, ale aj preto, že v ponuke je tu mnoho krásnych historických penziónov, hostelov, hotelov a domčekov so samostatnými nádvoriami s obrovskou ornamentálnou vstupnou bránou s čínskym nápisom, červenými lampiónmi, pod ktorými si na nádvorí môžete posedieť,  tu to skrátka dýcha históriou. 

Toto uzavreté nádvorie bolo pre nás ideálne aj preto, že sme tu mohli voľne nechať Samuela pobehovať a nebáli sme sa, že sa zatúla na ulicu a stratí v dave ľudí. Zároveň tu bol kľud, akoby sme ani neboli v historickom centre plnom turistov /väčšinou čínskych/.

V týchto budovách je typické aj to, že v spálňach je jedna obrovskáááá posteľ od jednej steny spálne až po druhú a tak sa v nej spolu vyspia aj 4-5 ľudia.

V mieste nášho ubytovania bola aj skvelá reštaurácia, z ktorej nám nosili jedlo až do izby a tiež štýlová kaviareň, čo je na Čínu netypické. Všeobecne je v Číne veľmi málo kaviarní a miest kde si viete dať kávu. Myslíme si, že je to preto, pretože káva je pre nich dovoz. Je preto drahá a aj keď sme kaviareň našli, káva tu bola drahšia ako v Európe. Ak ale viete prečo je to naozaj tak, budeme radi keď nám pod článkom zanecháte koment alebo nám napíšete email.

Hlavné atrakcie starobylého mesta Pingyao

Starobilé mesto ako také je etrakcia sama o sebe. Samotná prechádzka uličkami mesta, ktoré si zachovalo autentické prvky a črty, odrážajúce  čínske mestá Han, od 14. do 20. storočia, vrátane celkového usporiadania, architektonického štýlu, stavebných materiálov a tradičnej technológie je obrovským zážitkom. Vychutnať si tradičné čínske jedlá v pouličných stánkoch je zase zážitkom pre vaše chuťové poháriky.

Historické centrum Pingyao má zachované pôvodné štvorcové 600-ročné mestské opevnenie so 6 vstupnými bránami. Z jednej brány na opačný koniec opevnenie je to približne 2 km. Môžete si tu požičať aj elektrické autíčko s vodičom, ktoré vás povozí podľa požiadaviek.

Sú tu však aj ulice priamo v centre, kde je iba pešia zóna. V centre je tiež hlavná pokladňa kde si viete kúpiť lístky do múzeí, hrobiek a chrámov. Žiaľ veľa sa v týchto múzeách nedozviete, pretože všetky popisy aj výklad sú v čínštine.

Výnimočnú atmosféru má Pingyao v noci, kedy sa zasvietia všetky červené lampióny a do ulíc vyrazia pouliční predajcovia.

Staroveké mesto Pingyao bolo Štátnou radou v roku 1986 vyhlásené Národnou historickou a kultúrnou pamiatkou a v roku 1997 bolo zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

A je to jedno z top miest, ktoré v Číne treba rozhodne vidieť a zažiť.

Viac o Pingyao môžeš vidieť aj v našich Instagram stories na tomto linku (click): @are_we_there.yet

Pozri si tiež: Kam ísť v Kuala Lumpur: 5 miest, ktoré musíš navštíviť

Takže Stay tuned!

Peťo + Daniela + Samuel
www.UzSmeTam.sk

Ako sme sa dostali do Pekingu

Našu mesačnú „púť“ Čínou sme začali päť hodinovým nočným letom z Astany (Kazachstan) do Pekingu. Let to bol celkom náročný. Spoliehali sme sa totiž, že Samuel prespí celý let, ale on sa na nás úplne vyprdol :). Lietanie ho tak fascinuje, že bol nabudený až do druhej hodiny rannej. Nakoniec zaspal dve hodiny pred pristátím.

Prileteli sme o 5:30 ráno a boli sme poriadne unavení keď sme prvýkrát vkročili do ulíc Pekingu. A bol to teda slušný kultúrny šok, ktorý zmierňovala hádam len tá naša únava.

Z takmer vyľudnenej Astany sme sa celkom rýchlo dostali do preľudnenej Číny, kde neplatia žiadne nám známe pravidlá. Chodec tu nemá žiadnu prednosť, ani na križovatke keď mu svieti zelená a tesne pred nosom aj za chrbtom sa nám premávajú skútre a autobusy. Vďaka jazykovej bariére je náročné čokoľvek vybaviť, pretože 90% domácich nerozpráva vôbec po anglicky, ani iným jazykom (okrem čínštiny samozrejme :)). Väčšinou nám v ťažkých chvíľach pomáhal google translator, takže obstarať si čínsku SIM kartu je MUST už pri príchode na letisku. Bez internetu je tu všetko omnoho náročnejšie.

Sme proste iní

Mentalita ľudí je úplne iná a treba si na ňu zvyknúť, aby ste ju vedeli akceptovať a prežiť v davoch ľudí pohybujúcich sa mestom. Číňania sú samozrejme veľmi ovplyvnení režimom, z čoho aj pramení ich mentalita. Skrátka idú s davom, bez emócií, bez empatie, na ulici sa hrnú všade dopredu bez ohľadu na ostatných okoloidúcich. Žiadne bontóny o tom kto má prvý vchádzať či vychádzať tu neplatia, vlastne žiadne bontóny tu neplatia. Aspoň nie tie naše, na ktoré sme zvyknutí. Určite však majú nejaké svoje, o ktorých zatiaľ netušíme.

Je napríklad úplne v poriadku, že si obedujete v reštaurácii svoje Kung Pao a domáci stravníci naokolo si každú chvíľu vytiahnu poriadny hustý pľuvanec z päty a odpľujú si na zem vedľa vašej nohy. Oni to ale naozaj nemyslia zle hahaha J. Po 2-3 týždňoch si na ten zvuk zvyknete rovnako, ako aj na Čínskych pupkáčov odhaľujúcich svoje bruchá vždy, keď zájde slnko za obzor a oni sa tak konečne môžu po horúcom dni schladiť. Takto nejak to chodí v Pekingu.

V menších mestách je život kľudnejší a tak nejak o čosi viac osobný. Tu obdržíme aj milý úsmev a pozdrav. Avšak v menších mestách na nás číhajú viac turistické prirážky a ľudia sa tu snažia z turistov čo najviac vyťažiť. Pravdu povediac takéhoto prístupu sme sa obávali aj v Pekingu po tom, čo sme si čo to prečítali na webe. Opak bol však pravdou a neskôr sme zistili prečo.

Doba kešu skončila

Čína už natoľko pokročila dopredu, že tu už nadobro skončila doba kešu. Drvivá väčšina domácich platí pomocou aplikácie WeChat. Samozrejme stále môžete platiť aj reálnymi peniazmi, ale nikto to takmer nevyužíva, teda až na nečínskych turistov. Čo je to WeChat a ako to celé funguje, vám prezradím v tomto ďalšom článku.

Čína zabudla na všetky deti, ale nie na seniorov v pyžamách

Peking je celkovo náročnejšia cestovateľská destinácia, hlavne keď cestujete s deťmi. Peking totiž vôbec nie je baby friendly mesto. Je skoro nad ľudské možnosti nájsť v Pekingu ihrisko pre deti s preliezkami. Vlastne sme tam nič také ani nenašli. Parkov pre dospelých a seniorov s náčiním na cvičenie je tu však neúrekom.

Všetko a to úplne všetko čo je venované deťom je spoplatnené. Jediná možnosť ako vonku zabaviť dieťa je posadiť ho do hojdajúceho káčera alebo autíčka, ktoré bliká a hrá nervydrásajúce čínske melódie keď do neho, samozrejme, vhodíte nejaký ten juen. Toto bol naozaj vrchol zábavy pre deti na verejných priestranstvách v Pekingu. Doteraz sa zabávame na tom ako sme zúfalí zadali v google maps „kids playground“. Vybrali sa na polhodinovú prechádzku v 32 °C s cieľom dôjsť na vytúžené ihrisko. Keď nám však google oznámil, že sme prišli na miesto určenia, ocitli sme sa na vybetónovanej ploche, určenej pre deti na hranie, ale len s tým čo si priniesli z domu lebo nič iné tam nebolo. Žiadne preliezky či pieskovisko. Deti sa tu spokojne hrali s loptou a rôznymi doma vyrobenými guličkami a bábikami na šnúrkach.

Dokonca aj také ZOO v Pekingu je na veľmi úbohej úrovni a samozrejme plné ľudí, takže ešte aj na pohľad na slona v ohrade, vzdialenej asi 50m, si musíte vystáť radu. Preto je asi deťom ako benefit povolené cikať a kakať kdekoľvek na ulici kde to na nich príde. Dokonca majú takú vychytávku, ktorú by som okamžite začala importovať aj k nám a bol by to boom pri procese odplienkovania detí.

Malé deti tu nosia nohavice s dierou medzi nohami, takže bežne vidíte, ako oproti vám uteká dieťa a medzi nohami sa mu hompáľa bimbások a vypadávajú hovienka. Naozaj som sa musela kontrolovať, aby som deckám necivela medzi nohy. Vlastne som sa musela dosť kontrolovať, aby som necivela na väčšinu Číňanov hahaha. Či už na vyššie spomenutých pánov s holými bruchami alebo na pánov v pyžamovej súprave s klobúčikom. Pyžamova móda je tu jednoducho IN. Úplna vychytávka je  ísť v pánskom väzensky prúžkovanom pyžamku so šviháckym klobúkom na hlave a čiernymi lakovkami na nohách po letisku :D. Móda je tu jednoducho iná.

Čumenie je záchodové umenie

Čumenie, civenie, očumovanie, okukovanie je úplne normálne. Čo nie je schované je verejné a to platí aj na toaletách. Verejné toalety vznikli asi v Číne, lebo sú skutočne verejné. Toalety nemajú oddelené miestnosti, ani dvere, veľakrát vlastne ani záchod, len akýsi spoločný válov s tečúcou vodou. Ísť na verejný záchod chce odvahu a tiež silný sociálny návyk. Bez dverí sme si všetci rovní, vlastne nie sme… lebo na nás nečíňanov ukazujú prstom a civia, nie však jeden, nie dvaja, ale všetci. No nič, aspoň mi môžu podať kus papiera…

Chceš jesť? Nauč sa čítať a písať – po čínsky!

Hovorí sa , že jeden z naj dôvodov prečo ľudia cestujú do Číny, sú kulinárske zážitky . Na tie sme sa asi najviac tešili a naozaj nám aj celý pobyt v Číne veľmi spríjemňovali. Darmo, čína je čína a asi všade na svete je výborná a tým dupľom v samotnej Číne. Musím povedať,  že sa nám v Číne ani raz nestalo, že by sme si objednali zlé jedlo. Bolo úplne jedno či sme jedli v špinavom pouličnom stánku na ulici, kde teta umývala všetky riady v jednom lavóry s vodou alebo v luxusnej reštaurácii. Vždy bolo jedlo výborné.

Nájdete tu aj rôzne chuťovky na paličkách, ktoré sa ešte hýbu, od škorpiónov, lúčnych koníkov, cez larvy až po tradičné morské potvory. Človek ani nevie čo skôr ochutnať z trhových stánkov v centre mesta, ktoré sú obkolesené stovkami turistov. Miestnych turistov, tých európskych je tu naozaj veľmi málo. Ale aj v tomto kulinárskom raji je jedno veľké „Ale“. Rečová bariéra nám často skomplikovala výber jedál, nakoľko vždy bolo menu iba v čínštine. Sem-tam sa stalo, že v menu boli aj obrázky, ale väčšinou sme si jedlo museli pýtať pomocou google translatora a najväčším problémom bolo vypýtať si jedlo bez chilli pre našeho Samuela. Odhliadnuc od týchto nerestí, čínska kuchyňa je naozaj výborná!

Cestujeme mestom za dobrým miestom

Na Peking sme mali vyhradené 2 týždne, takže sme sa šli postupne vydať na vybrané TOP atrakcie. Poviem Vám ale, že to vôbec nebol easy peasy walking. Na atrakcie mesta je najlepšie sa vydať metrom alebo taxi.

Taxi v Pekingu len tak na ulici veľmi ťažko stopnete. Takmer vždy  sú totiž obsadené. Väčšina miestnych používa aplikáciu WeChat na objednávanie taxi. Pre nás turistov je však táto appka v podstate nepoužiteľná. Prečo, to sa dozviete v osobitnom článku o WeChat appke.

Ďalšia skvelá appka na zháňanie taxi je DiDiTaxi, tú naozaj môžem odporučiť, výborna a jednoduchá ako u nás Taxify alebo v Ázií známy Grab. Treba však myslieť na to, že služby Google a teda aj Google app store, sú v Číne blokované. Preto je dôležité si appku stiahnuť ešte pred samotným príchodom na úzmie Číny alebo potom cez Čínsky appstore, ale to musíte ovládať čínske znaky hahaha J. Zapeklitá situácia čo? Nám sa nakoniec po úmornom googlení podarilo DiDiTaxi stiahnuť cez externý odkaz na dákom blogu, za čo sme veľmi vďační, pretože hoci sme mali VPNku, ktorá nám umožňovala vystúpiť z čínskeho matrixu, ale zas nie je vše obchádzajúca, ale o tom viac v osobitnom článku o appkách na prežitie v Číne :).

Taxi s appkou je potom ľahké riešiť, len treba byť trpezlivý a časovo flexibilný lebo niekedy auto príde hneď, no inokedy po 25 minútach. Niekedy sa taxi nepodarí zohnať vôbec, ale záleží od lokality, času, počasia a mnohých iných premenných.

Keď už zoženiete taxi, tak treba si byť istý, že sa ide na zapnutý taxamter. Ten je vždy vpredu na palubovke, treba radšej upozorniť viac krát, že „METER TAXI“, aby bolo jasné, že vyžadujete aby bol zapnutý. Potom platíte presne to, čo ukáže mašinka a je vytlačené aj na doklade. Nemáme skúsenosť, že by sa nás niekto snažil oklamať ani nič podobné. Ale na rôznych blogoch sme čítali aj rôzne negatívne storky . Takže s taxametrom je to vždy istota a čísla nepustia, tým rozumieme my aj oni rovnako.

Preprava Metrom pre nás bola zaujímavejšia a aj lacnejšia forma prepravy, nakoľko Samuel v aute nevedel obsedieť, hlavne keď sme sa dostali do zápchy. Jednoducho si kúpite lístok v automate na základe vyselektovania vašej zastávky, na ktorej si prajete vystúpiť. Lístok stojí v prepočte pár centov. Prejdete scanom vašich tašiek, závorou a už sa aj veziete. Samozrejme treba dbať na to, aby ste sa nepresúvali v čase špičky a najlepšie sa úplne vyhnúť víkendom, pretože v tomto čase sú metrá absolútne preplnené.

Čo robí prepravu metrom nepohodlným, je veľa presúvania sa medzi prestupnými stanicami a k východom metra. Vystúpite s davom ľudí z metra a častokrát idete pešo aj 10-15 minút kým prídete k prestupnej stanici alebo vyjdete von z metra. A toto je dôvod prečo nám veľakrát google maps ukazovalo, že naša cieľová destinácia v Pekingu je časovo rovnako vzdialená či už sa presúvame metrom alebo pešo J.

Vzhľadom na tieto vzdialenosti bolo priam nevyhnutné mať so sebou aj kočiar. Presúvať sa po Pekingu kočiarom bolo bezproblémové, až na vchody a východy z metra, ktoré boli vo veľkej miere po schodoch a bez výťahu. Vo všeobecnosti určite odporúčame kočiar pre menšie deti do Pekingu vziať. A ako vybrať detský kočík na cesty si môžeš prečítať v ďalšom článku.

V Pekingu je všetko mega veľké a tým aj mega ďaleko. Ako to myslíme? Pamiatky a atrakcie v Pekingu sú buď na obrovských plochách ako napr. Zakázané mesto.

Pozrieť si 1 pamiatku je plán na celý deň či dva, alebo sú atrakcie ďaleko od centra a dlho sa tam cestuje. Takže sme za deň pozreli 1 pamiatku a prišli sme večer úúúúplne vyčerpaní z náročného chodenia v teple, v dave ľudí a na druhý deň sme radšej volili nenáročnú prechádzku pri jazere v parku, ktoré sú v Pekingu naozaj krásne. Nakoniec sme vlastne aj „museli“. Mali sme to v itinerári J. Podrobne vypracovaný itinerár na každý deň pobytu v Číne je totiž jednou z podmienok udelenia víz do Číny :).

Ktoré konkrétne pamiatky a atrakcie sme si v Pekingu stihli pozrieť, čo sa nám páčilo a čo nepáčilo, si môžete prečítať v ďalšom článku :).

Prečítaj si tiež: Pingyao starobilé mesto, ktoré dýcha históriou

Takže Stay tuned!

Peťo + Daniela + Samuel
www.UzSmeTam.sk